Dnes som žasol napríklad nad týmito vecami:
- Svätá Mária Magdaléna de Pazzi bola v takej úzkosti, že myslela na samovraždu a mala už v ruke nôž... 5 rokov najzvrátenejších pokušení a fantázií a potom 16 rokov úplnej prázdnoty. Nerozumela ako Boh koná svoje veľdielo... Neskôr pochopila, že veľkými skúškami si Boh pripravuje na veľké poslanie a veľké charizmy...
- Ignácovi z Loyoly sa už v roku 1522 nechcelo žiť, hoci už mal za sebou silné rozhodnutie slúžiť Bohu. Znášal inkvizíciu zvonka a škrupule zvnútra.
- Sv. Hieronym mal ostrý jazyk
- Gregor Naziánsky sa sťažoval na sklamanie, zdravotné ťažkosti a na osamelosť. Niektorí ho považovali za psychicky labilného...
- Svätý Dominik Guzman na smrteľnej posteli vyznal, že "kedysi dával prednosť rozhovorom s mladými ženami pred rozhovorom so starcami"...
- ...nad rozhodnutím Celestína V. a Benedikta XVI. - dosť silných nato, priznať svoju slabosť.
To ma povzbudzuje prijať i seba so svojimi slabosťami. Mať sa rád. A predsa stále s Božou pomocou usilovať čím viac o svätosť... Svätosť, ktorá je vrúcnou láskou - k Bohu, k sebe a v neposlednom rade k ľudom okolo mňa, hoci tiež poznačených ľudskou obmedzenosťou a slabosťou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára