streda 10. júna 2015

Po dlhej odmlke...

Pozdravujem všetkých, ktorí ma sledujú. (T.j. posielam si pozdrav:).

Za posledné dva roky sa toho stalo veľmi veľa a Pán so mnou prešiel kus cesty, mal so mnou veľa trpezlivosti, urobil nejeden zázrak a pretvoril o kúsok moje srdce.

Ale o tom inokedy :)

Dnes sa chcem pozrieť na sv. Barnabáša.




Nechcem hovoriť o faktoch, ktoré si môžete vygooliť - i keď sú dôležité. Tak dobre, len v skratke: Jeho meno znamená Syn útechy, bol to židokresťan, Levita, Cyperčan a priateľ apoštola Pavla.


Mňa však oslovuje na Barnabášovi jedna vec. Vlastne dve.

1. To ako dokázal postupne ustúpiť do úzadia a svojim umenšovaním napodobnil Jána Krstiteľa.

2. To, že vďaka nemu máme apoštola Pavla. Ako to? Dovoľte mi to vysvetliť. Keby nebolo Barnabáša, Pavla by sa azda nikto neujal. Uvedomil som to včera, keď som z angličtiny prekladal tento článok: http://www.lifenews.sk/content/bojovn%C3%ADk-isis-sa-obr%C3%A1til-na-kres%C5%A5anstvo-v-%C5%BEivom-sne-sa-stretol-s-je%C5%BEi%C5%A1om.

Ak si ho prečítate, pochopíte.

Ja byť Barnabášom, tak som naozaj v strehu. Predstavte si, že zajtra vám zaklope človek, ktorý pred týždňom zavrel celú vašu rodinu do väzenia za to, že zistil, že sú kresťanmi. Vy ste nejako unikli... Až doteraz. Stojí tu a pozerá sa na vás. No zrazu povie:

"Potrebujem pomoc, je mi to ľúto... Verím v Krista."

Čo by ste si pomysleli?

Najskôr asi to, že ide o lesť.

A nie ste sami. V Písme sa dá vybadať, že kresťania sa akosi Pavla stránili.

Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. (Sk 9, 26)

No a v tom prišiel Barnabáš a povedal:

Ja som ho videl! Viete, ako skvele bránil Ježiša! On to myslí naozaj vážne. Obrátil sa, keď sa mu zjavil sám Pán.

Barnabáša všetci poznali. Vedeli, že je podobne ako Štefan mužom plným Ducha a viery.

A tak mu uverili.

A vtedy Cirkev Pavla prijala. Prijala člena, ktorý spôsobil jej azda najväčšie znásobenie - čo do počtu i čo do území. Samozrejme, nejde tu o počty, či teritória, ktoré majú akosi kresťania "pod palcom".

No za každým týmto územím sa skrývajú duše. Ľudia. Rodiny.

Duše, ktoré našli svojho Milovaného. Ľudia, ktorí našli spásu. Rodiny, ktoré našli Ježiša.

A to prajem aj nám:

1. Aby sme vedeli ustúpiť do úzadia v prospech iných

2. Aby sme dokázali druhých prijať a ako dobrých o nich i ďalej hovoriť.


P.S.: Ak máme nezhody medzi sebou, nech nás to nezruinuje. Aj Pavol sa pohádal s Barnabášom. Každý z nich si evanjelizáciu a to, akoby mal žiť kresťan, predstavoval inak. Skúsme rešpektovať, že iný má možno iné poslanie, ako je to naše a nesnažme sa pretvoriť iných na svoj obraz.

Nech nám v tom Duch Svätý a jeho Nevesta pomôžu.

:)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára