Cirkevní otcovia o manželstve a rodine I. - Padri della Chiesa parlano della famiglia I. - Church fathers speak about the family I.

Tento príspevok by sa mohol nazvať aj Manželstvo podľa Krista. Ak totiž chceme, aby takým bolo, musím sa riadiť slovami tých, ktorí boli s Ježišom čo najpriamejšie. Takýmito ľuďmi sú predovšetkým apoštoli. Preto si Cirkev nadovšetko váži ich spisy a zaradila ich do kanónu Svätého Písma.

Ďalšími v poradí sú žiaci apoštolov. Ďalšia generácia.


Hoci títo nevideli a nepočuli Krista osobne, mnohí z nich počúvali samotných apoštolov. Boli ich žiakmi. Mnohých z nich niektorí z apoštolov dokonca vysvätili na biskupov.

Apoštolskí a cirkevní otcovia, ktorí boli žiakmi a nástupcami samotných apoštolov, žili v dobe, ktorá v mnohom pripomínala tú našu: sťahovanie národov, multikulturálna spoločnosť, obnovovanie pohanstva a s ním spojených ideí - veľmi odlišných od kresťanského učenia.

Preto sa stavali na obranu Kristovho učenia pred návalmi pohanských náuk, ktoré kresťanom škodili.

Títo muži obhajovali Kristovo božstvo i človečenstvo, jeho prítomnosť v Eucharistii, božstvo Ducha Svätého, mariánske dogmy, no i také veci ako manželstvo a rodinu. Ani tieto skutočnosti totiž bludné náuky neponechali bez ujmy.

Pár dní sa snažím v dielach Otcov hľadať práve také miesta, kde sa vyjadrujú k týmto témam. Keď nájdem nejaké nové, podelím sa s vami.

Dnes by som sa chcel s vami podeliť o dva krátke úryvky.

Prvý pochádza z listov svätého Ignáca Antiochijského (* cca. 30 n.l. - †107, podľa jednej legendy práve on bol tým dieťaťom, ktoré Ježiš postavil pred apoštolov a povedal, že keď nebudú ako deti, nevojdú do Božieho kráľovstva).

Druhý pochádza od svätého Klementa (*? - †101), štvrtého pápeža.

Biskupovi maloázijskej cirkvi v meste Filadelfia Ignác píše:

„Mojim sestrám povedz, aby milovali svojho Pána a boli spokojné so svojimi manželmi podľa tela i ducha. Rovnako sa prihováraj i mojim bratom v mene Ježiša Krista, aby milovali svoje manželky ako Kristus svoju Cirkev. [...] Ženích a nevesta nech uzatvárajú manželstvo so zvolením biskupa, aby bol tak sobáš podľa priania Boha a nie na prianie žiadostivosti. Nech sa to všetko deje na Božiu slávu.“

(IgFil 5, 1 – 2)

Klement Korinťanom píše:

„Majme v úcte Pána Ježiša Krista, ktorý za nás vylial svoju krv. Vážme si predstavených, ctime si kňazov, potom i mladých vychovávajme k bázni voči Bohu. Svoje manželky usmerňujme k dobru. Nech osvedčujú príjemný mrav bezúhonnosti, nech preukazujú prostú a skromnú snahu nežnosti, nech osvedčujú miernosť svojho jazyka mlčaním. Svoju lásku nech neukazujú podľa zmyselných náklonností, ale majú slúžiť rovnako všetkým, nábožne klaňajúcim sa Bohu. Vaše deti nech sa zúčastňujú na Kristovej výchove. Nech sa naučia, akú moc má pred Bohom pokora, čo dosiahne čistá láska u Boha, ako bázeň pre ním je dobrá a mocná, ktorá chráni všetkých, čo nábožne a s čistou mysľou žijú pred ním. Veď on skúma myšlienky a úmysly. Jeho pôsobenie je v nás a ak chce, odníme nám ho.“

(Klem 21, 6 – 9)

English 

This post could be named also The marriage according to Christ. If in fact we want such a marriage, we need to be guided by those who were with Jesus as direct as it is possible. Such people are - first of all - apostles. Therefore Church appreciates their writings above all - and brought them into the canon of Sacred Scripture.

The next ones are the apostolic fathers and church fathers. The next generation.

Although they hadn´t seen and heard Christ, many of them listened to the Apostles themselves. They were their pupils. Some of the were been also ordained to bishophood by Apostles.

The apostles and church fathers who were themselves pupils and successors of the Apostles, lived in a time that in many ways resembled ours: migrations, multicultural society, restore of paganism with its ideas, that were/are very different from Christian doctrine.

Therefore, they defended the teaching of Christ from different attacks.

These men defended Christ's divinity and humanity, his presence in the Eucharist, the divinity of the Holy Spirit, dogmas about Holy Virgin, but also such things as marriage and family. Neither these facts was left by heretical teachings without injury.

A couple of days I am searching in the works of the Fathers and I am looking for places, where they presented their views on these issues. When I´ll find something new, I will share it.

Today I would like to share with you two short extracts.

The first comes from the letters of St. Ignatius of Antioch (* approx. 30 BC - † 107).

The second comes from the letter of saint Clement (*? - † 101), the fourth pope.

Saint Ignatius wrote to saint Polycarpus:

Speak to my sisters, that they love the Lord, and be satisfied with their husbands both in the flesh and spirit. In like manner also, exhort my brethren, in the name of Jesus Christ, that they love their wives, even as the Lord the Church. If any one can continue in a state of purity, to the honour of Him who is Lord of the flesh, let him so remain without boasting. If he begins to boast, he is undone; and if he reckon himself greater than the bishop, he is ruined. But it becomes both men and women who marry, to form their union with the approval of the bishop, that their marriage may be according to God, and not after their own lust. Let all things be done to the honour of God.

(IgFil 5, 1 - 2)

Klement wrote to Corinthians:

Let us reverence the Lord Jesus Christ, whose blood was given for us; let us esteem those who have the rule over us; let us honour the aged among us; let us train up the young men in the fear of God; let us direct our wives to that which is good. Let them exhibit the lovely habit of purity [in all their conduct]; let them show forth the sincere disposition of meekness; let them make manifest the command which they have of their tongue, by their manner of speaking; let them display their love, not by preferring one to another, but by showing equal affection to all that piously fear God. Let your children be partakers of true Christian training; let them learn of how great avail humility is with God— how much the spirit of pure affection can prevail with Him— how excellent and great His fear is, and how it saves all those who walk in it with a pure mind. For He is a Searcher of the thoughts and desires [of the heart]: His breath is in us; and when He pleases, He will take it away.

(Klem 21, 6 - 9)

Italiano 

Sarà domani... Certo ;)